Kto sa snaží dosiahnuť zisk čestnou prácou a čestným obchodovaním, ten môže pri veľkom zúčtovaní v pokoji vyčkávať výzvu tohto prikázania, pretože okolo neho prejde bez toho, aby ho pádne zasiahlo. Je vlastne ľahké splniť všetky prikázania, a predsa… len sa poriadne pozrite na všetkých ľudí a skoro prídete k poznaniu, že ani toto pre človeka vlastne úplne samozrejmé prikázanie sa nedodržiava, a keď, tak len veľmi zriedkavo, a to nie s radosťou, ale len s veľkou námahou.
Ako neukojiteľná žiadostivosť ženie sa to nad všetkými ľuďmi, či bielymi, žltými, hnedými, čiernymi alebo červenými, závidieť iným blížnym to, čo sami nevlastnia. Ešte lepšie vyjadrené: Závidieť všetko! Už v tejto závisti spočíva aj zakázaná žiadostivosť! Prestúpenie zákona je tým už dokonané a stáva sa koreňom mnohého zla, ktoré človeka rýchlo privedie k pádu, z ktorého sa často už nikdy nepozviecha.
Priemerný človek si napodiv zriedka cení to, čo nazýva svojím, ale vždy len to, čo ešte nevlastní. Temno horlivo rozsievalo žiadostivosť a ľudské duše sa, žiaľ, až príliš ochotne poddali, aby pripravili čo najúrodnejšiu pôdu pre túto smutnú sejbu.
Tak sa časom u väčšiny ľudstva stala základom všetkého konania a zhonu túžba po vlastníctve druhých. Počnúc jednoduchým želaním, stupňujúc sa prefíkanosťou, umením prehovárať až po bezhraničnú závisť ustavičnej nespokojnosti a slepú nenávisť.
Každá cesta k uspokojeniu bola uznaná ešte za správnu, ak neodporovala príliš očividne pozemskému zákonu. Božie prikázanie ostalo v rastúcej ziskuchtivosti nepovšimnuté! Každý sa považoval za čestného, pokiaľ nebol pozemským súdom braný na zodpovednosť. Vyhnúť sa tomu ho však nestálo veľa námahy; lebo vynaložil tú najväčšiu opatrnosť a ten najostrejší dôvtip rozumu, keď chcel svojich blížnych bezohľadne poškodiť, len čo to bolo nevyhnutné, aby si lacno zaistil nejakú výhodu.
Nepomyslel, že práve to ho v skutočnosti vyjde oveľa drahšie, než mu môžu osožiť všetky pozemské prostriedky! Takzvaný dôvtip sa stal tromfom! Dôvtip v dnešnom ponímaní však v podstate nie je nič iné než výkvet prefíkanosti či jej vystupňovanie. Je iba podivuhodné, že prefíkanému človeku nikto nedôveruje, dôvtipného si však vážia! Túto nezmyselnosť vyvoláva všeobecné základné stanovisko.
Prefíkaný človek je babrákom v umení uspokojiť svoju túžbu, zatiaľ čo rozumovo dôvtipní ľudia sú v tomto majstrami. Babrák nedokáže svoju vôľu zaodieť do pekných foriem, a preto žne len súcitné opovrhnutie. Majstrovi však z duší, ktoré holdujú podobnému sklonu, prýšti ten najzávistlivejší obdiv!
Aj v tomto je závisť, pretože na pôde dnešného ľudstva ani obdiv rovnakého druhu nemôže byť bez závisti. Ľudia nepoznajú túto silnú hnaciu silu mnohého zla, dokonca už ani nevedia, že táto závisť v mnohorakých podobách ovláda a riadi celé ich myslenie a konanie! Je v jednotlivých ľuďoch i v celých národoch, riadi štáty, plodí vojny ako aj strany a neustály spor, kdekoľvek sa majú čo i len dve osoby o niečom poradiť!
Kde ostáva poslušnosť voči desiatemu Božiemu prikázaniu, chcelo by sa varovne zvolať ku štátom! V tej najnemilosrdnejšej túžbe sa každý z pozemských štátov usiluje iba o vlastníctvo toho druhého! Nezastavia sa pritom pred vraždou jednotlivca, ani pred masovou vraždou, ani pred zotročením celých národov, len aby sa sami vyšvihli k veľkosti. Pekné reči o sebazáchove alebo sebaobrane sú len výhovorkami, pretože samy jasne cítia, že sa musí niečo povedať, aby sa tieto ohromné zločiny proti Božím prikázaniam trochu zmiernili, ospravedlnili!
Nič im to však nepomôže, pretože neúprosné je rydlo, ktoré nerešpektovanie Božích zákonov vrýva do knihy svetového diania, neroztrhnuteľné sú nitky karmy, ktoré sa pri tom upínajú na každého jednotlivca, takže ani to najmenšie hnutie jeho myslenia a konania sa nemôže stratiť bez nápravy!
Kto dokáže prehliadnuť všetky tieto vlákna, ten vidí, aký hrozný súd bol týmto teraz vyvolaný! Zmätok a zrútenie sa toho, čo bolo doposiaľ vybudované, sú len prvými ľahkými dôsledkami tohto najpotupnejšieho zo znásilnení desiateho Božieho prikázania! Nik k vám nebude môcť byť milosrdný, len čo na vás začnú vždy viac a viac doliehať plné dôsledky. Nič iné ste si nezaslúžili. Tým príde len to, čo ste si sami vynútili!
Vytrhnite si nekalú žiadostivosť úplne zo svojej duše! Uvážte, že aj štát sa skladá len z jednotlivcov! Zanechajte všetku závisť, nenávisť voči tým ľuďom, ktorí podľa vášho názoru vlastnia oveľa viac než vy sami! Má to napokon svoj dôvod! Že však nie ste schopní dôvod rozpoznať, za to nesiete vy sami celú vinu tým, že ste si dobrovoľne vynútili ohromné a Bohom nechcené zúženie svojej schopnosti chápania, ktoré sa musí prejaviť ako dôsledok vášho neblahého poklonkovania rozumu!
Kto sa v novej Božej ríši tu na zemi nechce uspokojiť s postavením, ktoré mu je dané pôsobením vlastných, ním vytvorených karmických vlákien, ten ani nie je hodný v nej žiť! Nie je hodný príležitosti, ktorá mu je tým daná, aby sa pomerne ľahko zbavil starej ťarchy viny, na ňom spočívajúcej, a zároveň aby duchovne ešte dozrel, aby našiel cestu nahor, do vlasti všetkých slobodných duchov, kde vládne len svetlo a radosť!
Neúprosne bude každý nespokojný v budúcnosti odstránený ako nepotrebný rušiteľ konečne želaného mieru, ako prekážka zdravého vzostupu! Ak je v ňom však ešte dobrý zárodok, ktorý presvedčivo zaručuje skorý obrat, tak príde k poznaniu bezpodmienečnej správnosti múdrej vôle Božej; správnosti aj pre neho, ktorý doposiaľ len v dôsledku krátkozrakosti svojej duše a v dôsledku hlúposti, ktorú sám chcel, nemohol spoznať, že lôžko, na ktorom teraz na zemi leží, si zhotovil on sám pre seba ako bezpodmienečný dôsledok celého jeho doterajšieho bytia, viacerých životov na onom svete a tiež pozemských životov, a nie je slepou ľubovôľou náhody!
Konečne pritom spozná, že pre seba potrebuje práve to a iba to, čo prežíva a kde sa nachádza, aj tie pomery, do ktorých sa narodil so všetkým, čo s tým súvisí!
Ak na sebe usilovne pracuje, tak bude stúpať nahor nielen duchovne, ale aj pozemsky. Ak si však trucovite chce vynútiť inú cestu, bezohľadne a na úkor spolublížnych, tak mu to nikdy nebude môcť byť skutočne na úžitok.
Pre ľudské duše to bude tvrdý zápas, kým sa budú môcť odpútať od zvyčajného prestupovania desiateho Božieho prikázania, to znamená, kým sa v tom zmenia tak, aby konečne podľa neho skutočne žili v zmýšľaní, v reči a v konaní! Ale na všetkých tých, ktorí to nedokážu, čaká tu na zemi i na onom svete utrpenie a zánik!