Kto si dokáže tieto slová správne prečítať, už v nich zrejme uvidí rozsudok nad mnohými, ktorí nedbajú na toto najvznešenejšie zo všetkých prikázaní. Nebudeš mať iných bohov!
Nejeden si pod týmito slovami predstavuje príliš málo. Príliš si to zľahčil! Pod modloslužobníkmi si azda v prvom rade predstavuje len takých ľudí, ktorí kľačia pred radom drevených figúr, z ktorých každá jedna predstavuje určitého boha, myslí možno i na uctievačov diabla a podobných zblúdilcov, na ktorých pomýšľa v najlepšom prípade s poľutovaním, avšak nemyslí pritom na seba.
Len sa raz pokojne pozrite sami na seba a skúmajte sa, či možno tiež nepatríte k nim!
Jeden má dieťa, ktoré mu je skutočne nadovšetko, pre ktoré by priniesol každú obeť, pre ktoré zabúda na všetko ostatné. Druhý stavia nadovšetko pozemský pôžitok, ani pri najlepšej vôli by napokon nebol schopný kvôli niečomu sa tohto pôžitku vzdať, keby bol postavený pred takú požiadavku, ktorá si vyžaduje dobrovoľné rozhodnutie. Tretí zas miluje peniaze, štvrtý moc, piaty ženu, ďalší pozemské vyznamenania a všetci zase v tomto všetkom napokon len… seba!
Toto je modloslužba v pravom zmysle. Pred ňou varuje prvé prikázanie, zakazuje ju! A beda tomu, kto sa ho nebude pridržiavať do písmena!
Toto prekročenie sa okamžite vypomstí tým, že takýto človek musí zostať stále pripútaný k zemi, keď prechádza do jemnohmotnej ríše. V skutočnosti sa však pripútal k zemi iba sám svojím lipnutím na niečom, čo je na zemi! To ho zdržiava pri ďalšom vzostupe, stráca čas, ktorý mu bol vymedzený, a vystavuje sa nebezpečenstvu, že sa mu nepodarí dostať sa včas z jemnohmotnej ríše a nebude z nej vzkriesený do svetlej ríše slobodných duchov.
Bude potom spolustrhnutý do neodvratného rozkladu všetkej hmotnosti, ktorý slúži na očistu k jej vzkrieseniu a znovuutvoreniu. Pre ľudskú dušu to však znamená duchovnú smrť všetkého dosiahnutého osobného sebauvedomenia, a tým zároveň zničenie jej formy ako aj mena naveky!
Pred touto hrôzou má chrániť dodržiavanie prikázania! Je to to najvznešenejšie prikázanie, pretože zostáva pre človeka najpotrebnejším! Ten máva totiž príliš ľahko sklon oddávať sa niečomu, čo ho napokon zotročí! Avšak z toho, čo nechá prerásť v sklon, si tým robí zlaté teľa, ktoré stavia na najvyššie miesto ako modlu alebo božstvo vedľa svojho Boha, veľmi často dokonca i nad neho!
Je, žiaľ, príliš veľa sklonov, ktoré si človek vytvoril a ktoré si v najväčšej bezstarostnosti osvojuje! Sklon je záľuba v niečom pozemskom, ako som už uviedol. Je ich, prirodzene, ešte oveľa viac.
Kto si však osvojí nejaký sklon, ten na ňom visí, ako toto slovo správne vyjadruje. Visí tým, lipne na hrubohmotnom, keď sa dostane na druhý svet, aby sa ďalej vyvíjal, a nedokáže sa od toho zas ľahko odpútať, je teda brzdený, zdržiavaný! Dá sa to tiež nazvať kliatbou, ktorá ho ťaží ako bremeno. Proces je ten istý, akokoľvek sa slovne vyjadrí.
Ak však počas svojho pozemského bytia stavia Boha nadovšetko, a to nielen vo svojich predstavách alebo len slovne, ale v cítení, teda pravdivo a úprimne, v báznivej láske, ktorá ho púta ako k nejakému sklonu, tak bude prostredníctvom tejto väzby rovnakým účinkom okamžite spieť ďalej smerom nahor, keď príde na druhý svet; lebo úctu a lásku k Bohu si vezme so sebou, ona ho bude držať a unášať napokon do raja, miesta prebývania čistých, všetkého bremena zbavených duchov, ktorých spojenie speje len k Božej svetlej Pravde!
Dbajte preto prísne na dodržiavanie tohto prikázania. Uchránite sa tak mnohých nepriaznivých osudových nitiek.