Za jedného z najviac opovrhnutiahodných tvorov je považovaný zlodej. Zlodejom je každý, ktorý druhému vezme niečo z jeho vlastníctva bez jeho vedomia!
V tom je vysvetlenie. Aby človek správne mohol dodržiavať toto prikázanie, nepotrebuje nič viac, len vždy jasne rozlišovať, čo patrí druhému! Toto nie je ťažké, povie si hneď každý. A tým to hneď aj odbavil.
Isteže, nie je to ťažké, ako v podstate nie je ťažké dodržiavať všetkých desať prikázaní, ak človek naozaj chce. Podmienkou pritom však stále je, že ich človek správne pozná. A to chýba mnohým.
Už si pri dodržiavaní niekedy správne zvážil, čo je vlastne majetok druhého, z ktorého mu nič nesmieš zobrať?
Sú to jeho peniaze, šperky, šaty, možno i dom a dvor s dobytkom a so všetkým, čo k tomu patrí. Ale v prikázaní sa nehovorí, že sa to týka len hrubohmotných pozemských statkov! Veď sú hodnoty, ktoré sú oveľa cennejšie!
K vlastníctvu človeka patrí i jeho povesť, verejná úcta, jeho myšlienky, jeho osobitosť, aj dôvera, ktorú od druhých požíva, ak aj nie od všetkých, tak predsa aspoň od toho či onoho!
Ak dôjdeme až tak ďaleko, tak pýcha nejednej duše pri tomto prikázaní už trochu opadne. Veď si len polož otázku: Ešte nikdy si sa nepokúsil, možno v dobrom presvedčení, otriasť dôverou, ktorej sa človeku dostáva u iných, varovaním, alebo ju úplne podkopať? Tým si toho, komu táto dôvera patrila, doslova okradol! Lebo ty si mu ju zobral, alebo si sa aspoň o to pokúsil.
Svojho blížneho si okradol aj vtedy, ak si vedel niečo o jeho pomeroch a tieto poznatky si podal ďalej bez jeho súhlasu. Z toho vidíš, ako sú do slučiek viny zamotaní všetci tí ľudia, ktorí sa snažia z takýchto vecí robiť obchod alebo tento postup využívajú obchodne.
Toto zaplietanie sa vedie v následných prejavoch tejto činnosti neustáleho prekračovania Božích zákonov k vytvoreniu takej obrovskej siete, že sa títo ľudia už nikdy nevyslobodia, pretože uvalili na seba ťažšiu vinu než hrubohmotní vlamači a zlodeji. Vinní a prechovávačom zlodejov rovní sú tí, ktorí podporujú takýchto obchodníkov v ich hriešnej živnosti.
Každý priamy a čestne zmýšľajúci človek, či už súkromná osoba alebo podnikateľ, má právo a povinnosť požadovať od človeka, ktorý sa na neho obráti s nejakým želaním či žiadosťou, vysvetlenie priamo a ak je to potrebné, aj doklady, na základe čoho sa môže rozhodnúť, do akej miery môže s dôverou jeho priania splniť. Všetko ostatné je nezdravé a zavrhnutiahodné.
Plnenie tohto prikázania má zároveň ešte ten účinok, že sa viac a viac prebúdza cit a jeho schopnosti sa pestujú, uvoľňujú. Človek tým získava pravú schopnosť vyznať sa v ľuďoch, ktorú stratil len z pohodlnosti. Postupne bude strácať to mŕtve, strojové a stane sa sám opäť živým človekom. Povstanú skutočné osobnosti, zatiaľ čo sa terajší vyšľachtený stádovitý živočích musí vytratiť.
Dajte si tú námahu o tom porozmýšľať a dbajte, aby ste snáď nakoniec na stránkach svojej knihy podlžností nenašli práve časté prestúpenia tohto prikázania!