Ak prepadneš a zbiješ svojho blížneho tak, že ho zraníš, a ak ho k tomu ešte aj olúpiš, tak vieš, že si ho poškodil a že budeš vystavený pozemskému trestu.
Pritom ešte nepomyslíš, že si sa tým zároveň zaplietol do nitiek zvratného pôsobenia, ktoré nepodlieha žiadnej ľubovôli, ale spravodlivo zapôsobí až po najmenšie záchvevy duše, ktoré vôbec nevnímaš, pre ktoré nemáš vôbec žiaden cit!
A toto zvratné pôsobenie nemá žiadnu súvislosť s pozemským trestom, ale pracuje úplne nezávisle, ticho pre seba, lenže pre ľudského ducha tak neodvratne, že v celom stvorení už nenájde miesto, ktoré by ho mohlo ochrániť a skryť.
Keď počujete o takomto surovom čine, o prepade a násilnom zranení, ste rozhorčení. Ak tým trpia ľudia, ktorí sú vám blízki, ste vyľakaní a zhrození! Málo vám však prekáža, keď tu a tam počujete, ako je neprítomný človek stavaný prešpekulovaným zlorečením iného do zlého svetla, mnohokrát len veľavravnými gestami, ktoré nechávajú tušiť viac, než možno vyjadriť slovami.
Ale zapamätajte si: hrubohmotný útok možno napraviť oveľa ľahšie než útok na dušu, ktorá trpí v dôsledku podrývania povesti.
Vyhýbajte sa preto všetkým číhavým ohováračom rovnako ako hrubohmotným vrahom!
Pretože tí sú rovnako vinní a mnohokrát ešte horší! Tak ako oni nemajú súcit s dušami, proti ktorým sami štvú, tak ani im nemá byť ponúknutá pomocná ruka na onom svete, keď budú o to prosiť! Studené a nemilosrdné je nešťastné nutkanie v ich vnútri zhadzovať iných, im mnohokrát cudzích ľudí, chlad a nemilosrdnosť budú preto proti nim v mnohonásobnej sile na onom mieste, ktoré ich očakáva, len čo raz budú musieť opustiť svoje pozemské telo!
Ostanú na onom svete vyobcovanými a opovrhovanými dokonca viac než zbojníci a zlodeji, pretože spoločná zlomyseľná a opovrhnutiahodná charakterová črta sa prelína celým druhom, počnúc klebetnicou až po také skazené stvorenia, ktoré sa neštítia pod nimi samými chcenou prísahou vydať krivé svedectvo proti blížnemu, ktorému mali dôvod byť za mnohé veci povďační!
Zaobchádzajte s nimi ako s jedovatou háveďou, pretože nič iné si nezaslúžili.
Keďže celému ľudstvu úplne chýba jednotný vysoký cieľ, dospieť do Božej ríše, nemajú si vzájomne čo povedať, keď sa niekedy ocitnú spolu dvaja alebo traja, a tak ohováranie druhých sa stalo obľúbeným zvykom, ktorého úbohosť už nie sú schopní uvedomiť si, lebo chápanie toho sa neustálym praktizovaním úplne vytratilo.
Nech na onom svete naďalej spolu sedia a holdujú svojej obľúbenej téme, kým neuplynie čas, ktorý im bol poskytnutý na poslednú možnosť vzostupu, ktorá by im snáď bola priniesla záchranu. Tak budú vtiahnutí do večného rozkladu, v ktorom dôjde k očiste všetkých hrubohmotných i jemnohmotných druhov hmoty od každého jedu, ktorý do nich vniesli ľudskí duchovia, nehodní zachovania ich mena!