Meno vzbudzuje a sústreďuje v človeku pojem! Kto zhanobí meno a opováži sa ho znehodnotiť, ten tým znehodnocuje pojem! Na to vždy pamätajte!
Na toto jasné Pánovo prikázanie sa však dbá zo všetkých desiatich prikázaní najmenej, porušuje sa teda najčastejšie. Tisícoraké sú spôsoby tejto neúcty. Aj keď si človek myslí, že mnohé z týchto porušení sú celkom nevinné, sú len bežnými slovnými zvratmi, aj napriek tomu to ostáva porušením tohto prísne stanoveného prikázania!
Je to práve táto tisícoraká, údajne len nevinná neúcta, ktorá znevažuje posvätné meno Božie, a tým aj pojem Boha, ktorý je s menom vždy úzko spätý, ktorá ho pred ľuďmi, ba dokonca už pred deťmi oberá o svätosť, pošpiňuje jeho nedotknuteľnosť zovšednením, znevažovaním vo všeobecných slovných frázach!
Ľudia sa neľakajú toho, že sa pri tom zosmiešnia. Nechcem tu uvádzať ani jedno z mnohých slovných spojení; na to je toto meno príliš vznešené a velebné! Ale každému človeku postačí, ak si toto bude všímať len jeden deň, a bude zdesený ohromným počtom previnení sa proti druhému prikázaniu ľuďmi oboch pohlaví, veľkými i malými, až po deti, ktoré sú ešte sotva schopné vytvoriť čo len jednu poriadnu vetu. Veď ako spievali starí, tak čvirikajú mladí!
Z tohto dôvodu býva práve znevažovanie Boha mnohokrát tým prvým, čo sa mládež naučí v súvislosti s len navonok nevinným prekračovaním Božieho zákona!
Zo všetkých previnení je však účinok tohto najhorší! Je priam hrozivo rozšírené medzi celým ľudstvom, nielen medzi kresťanmi, ale aj medzi mohamedánmi, židmi a budhistami, všade človek počúva to isté až do omrzenia!
Čo potom môže pre človeka znamenať ešte meno BOH! Je znehodnotené a necení sa ani toľko ako najmenšia z mincí! Oveľa horšie, ako obnosený kus odevu. A človek na zemi, ktorý chce byť ináč taký múdry, to pokladá za neškodné, hreší v tom viac než stokrát za deň!
Kde je tu rozvážnosť, kde čo len najmenší záchvev citu? Aj vy ste voči tomu úplne otupeli, pokojne počúvate, keď je najsvätejší zo všetkých pojmov zašliapavaný do špiny všedného dňa!
Nemýľte sa však! Konto viny každého jedného, kto v tom zhrešil, je tým na onom svete bez milosti zaťažené! A nie je také ľahké práve toto odpykať, pretože to prináša ďalekosiahle zlé následky, ktoré sa musia vypomstiť až do tretieho a štvrtého pokolenia, ak sa v tomto reťazci pokolení nenájde človek, ktorý dôjde k poznaniu a postaví sa týmto nešvárom do cesty.
Pokúste sa preto voči tomuto škodlivému zvyku vo vám blízkych kruhoch bojovať. Predovšetkým však prestrihnite najskôr svoje vlastné nitky karmy so všetkou energiou, ktorá vo vás ešte ostala, aby sa vaše konto viny nestávalo väčším, než už je. Neverte v ľahké vykúpenie, pretože ste si doposiaľ nemysleli pri tom nič zlého! Škoda je presne taká istá! A prehrešenie sa proti prikázaniu bezpodmienečne pretrváva! Veď ste ho presne poznali.
Ak ste sa poriadne nesnažili ujasniť si jeho dosah, je to vaša vina! Nemôže vám byť preto ani nič odpočítané! Počúvajte a konajte tak, aby ste už na zemi boli schopní mnohé splatiť.
Strašidelné je ináč bahno, ktoré vás očakáva, keď prídete na onen svet, a ktoré vám zahatá cestu nahor.
Avšak nielen človek samotný, ale aj úrady sa po celé stáročia stavali na odpor voči tomuto prikázaniu tým, že si vynucovali od ľudí prísahu, nútili ich k jeho porušovaniu a hrozili pozemským trestom, ak požiadavku nesplnili. Trest na onom svete je však oveľa ťažší a dopadne na všetkých tých, ktorí prísahu žiadali, nie na tých, ktorí pod nátlakom museli prisahať. Aj Kristus povedal ešte raz výslovne:
Nech vaša reč je Áno alebo Nie; čo nad to je, od zlého je!
A úrady mali predsa moc dať tomuto Áno alebo Nie rozhodujúcu váhu tým, že by to pri klamstve pred súdom trestali práve tak ako krivú prísahu! Tým mohli hodnotu slov pred súdom povýšiť na ten stupeň, ktorý pre rozsudok potrebovali. Nebolo preto potrebné z donútenia viesť ľudí k porušovaniu Božieho prikázania!
Ešte horšie si však počínali cirkvi a ich zástupcovia, ktorí dovolávajúc sa Boha podrobovali blížnych najhoršiemu mučeniu, za dovolávania sa Boha ich upaľovali, ak už predtým nepodľahli mukám.
Všetkým dobre známy a svojou ukrutnosťou povestný rímsky cisár Nero nebol pri mučení kresťanov taký hrozný, taký zatrateniahodný ako niektoré cirkvi so svojím ohromným registrom hriechov voči Božím zákonom! Po prvé, ani zďaleka toľko nevraždil a nemučil a po druhé, nedovolával sa pokrytecky Boha, čo musí v tejto podobe patriť k najväčším rúhaniam sa, akých sa človek môže dopustiť.
Nič nepomôže, ak tie isté cirkvi dnes odsudzujú to, čo vtedy, žiaľ, až príliš dlho páchali; veď od toho neupustili dobrovoľne!
A ani dnes sa to veľmi nezmenilo pri vzájomnom, len tichšom nepriateľstve a v inej, modernejšej forme! Aj tu sa časom zmenila len forma, nie živé jadro! A pred Božím súdom platí len samotné toto jadro, ktoré človek tak rád skrýva, nikdy nie vonkajšia forma!
A táto terajšia, len navonok nevinná forma sa zrodila z tej istej nevýslovnej pýchy ducha zástupcov všetkých cirkví ako doteraz. A kde nie je zatrateniahodná pýcha, nájde sa prázdna márnomyseľnosť, opierajúca sa o pozemskú moc cirkví. Tieto necnosti vytvárajú príliš často najnemiestnejšie nepriateľstvá, ktoré sú ešte popretkávané pozemskou vypočítavosťou, rátajúcou s rozšírením vplyvu, ak nie dokonca túžbou po veľkom politickom význame.
A všetko toto s menom BOH na perách, takže by som chcel ešte raz zvolať ako Syn Boží: Svojím počínaním premenili ste domy Otca môjho, ktoré mali byť vám ku cti, v peleš lotrovskú! Označujete sa za služobníkov slova Božieho, avšak stali ste sa služobníkmi vašej pýchy!
Každý katolík si namýšľa, že je oveľa lepším pred Bohom ako protestant bez toho, aby mal na to dôvod, každý protestant si však namýšľa, že je učenejším, pokrokovejším, a tým svojmu Bohu bližším ako katolík! A to sú všetko tí, ktorí tvrdia, že sú zástancami Krista, že sa formujú podľa jeho slova.
Nerozumné sú obe strany, ktoré sa opierajú o niečo, čo pred Božou vôľou vôbec neplatí! Práve všetci títo sa oveľa viac prehrešujú voči druhému Božiemu prikázaniu než prívrženci ostatných náboženstiev; pretože nezneužívajú meno Božie len slovami, ale i skutkom, celým spôsobom, akým žijú, dokonca i svojou takzvanou bohoslužbou.
Každému, kto uvažuje a dobre pozoruje, dávajú len odstrašujúci príklad bezobsažných foriem, prázdneho myslenia. Práve v bezhraničnej márnomyseľnosti nahovárajúc sebe i okoliu, že pred inovernými už majú zaistené miesto v nebi, najviac zhanobujú pojem Boha!
Vonkajšia stránka cirkevných zvykov, krst a mnohé iné, to nie je rozhodujúce! Len samotné vnútro človeka sa musí postaviť pred súd! Pamätajte na to, vy, pyšní, ktorým už bolo zvestované, že v deň súdu budú na seba pyšní hrdo tiahnuť s vlajkami, prepychovými rúchami, aby radostne prijali svoju odmenu. Nikdy však nedosiahnu ríšu ducha pri stupňoch Božieho trónu, pretože odmenu, ktorá im patrí, dostanú skôr, než tam dôjdu. Ľadový závan ich odveje ako plevy, ktoré sú bez hodnoty; lebo im chýba čistá vnútorná pokora a ozajstná láska k blížnemu!
Svojimi spôsobmi najhoršie zneužívajú meno BOH, najhrubšie porušujú druhé prikázanie!
Títo všetci slúžia Luciferovi, nie Bohu! A vysmievajú sa tým všetkým Božím prikázaniam! Od prvého až po posledné! Najmä však tomuto druhému, ktorého porušenie je najčernejším pošpinením pojmu Boha v mene!
Chráňte sa aj naďalej ľahkovážne obchádzať toto prikázanie! Dbajte odteraz prísne na seba a vaše okolie! Pomyslite, ak sa verne pridržiavate deviatich prikázaní, a nedbáte na toto jedno, ste napokon predsa len stratení!
Ak je prikázanie dané Bohom, už v tom je dôkaz toho, že nesmie byť zľahčované, že musí byť nevyhnutne splnené! Ináč by vám nikdy nebolo bývalo dané.
Neodvažujte sa modliť, ak nie ste schopní spolu zachvievať sa celou dušou v slovách, a chráňte sa toho, aby ste sa svojmu Bohu predstavili ako bezmyšlienkovití táraji; lebo tým by ste sa voči nemu previnili zo zneužitia mena Božieho.
Dobre si premyslite, kým ho o niečo poprosíte, či je to naliehavo nutné! Nezamotávajte sa do formálnych modlitieb, ktorých odrapkanie v určitú dobu sa stalo nešvárom vo všetkých cirkevných úkonoch. Je to nielen zneužitie mena Božieho, ale aj jeho hanobenie!
V radosti či v strasti znamená vrúcne cítenie bez slov oveľa viac než tisíc slovných modlitieb, aj keď toto cítenie trvá len zlomok okamihu. Lebo takéto cítenie je potom vždy pravé a nie je pokrytectvom! Preto tiež nikdy nie je zneužitím pojmu Boh.
Je to posvätný okamih, keď sa ľudský duch chce prosiac alebo ďakujúc vrhnúť pred stupne Božieho trónu! Toto sa nikdy nesmie stať drkotaním zo zvyku! Ani u služobníkov cirkvi!
Človek, ktorý je schopný používať meno Boh pri všetkých možných i nemožných príležitostiach dňa, nemal nikdy o pojme Boh ani potuchy! Ako ľudský duch musí mať schopnosť vycítiť v sebe tušenie Boha, aj keby to bolo len raz za jeho pozemského života! Ale samotný tento jeden raz by postačil na to, aby mu bezpodmienečne vzal chuť ľahkovážne porušovať druhé prikázanie! Večne potom bude nosiť v sebe potrebu vysloviť meno BOH len s najväčšou čistotou celého svojho vnútra!
Kto to nemá, je veľmi vzdialený od toho, aby bol hoden čo i len slova Božieho, tým menej toho, aby vošiel do ríše Boha a vychutnával jeho oblažujúcu blízkosť! Z tohto dôvodu je tiež zakázané vytvárať obraz Boha Otca podľa ľudských predstáv! Každý pokus musí viesť iba k žalostnému zmenšeniu, keďže ani ľudský duch, ani ľudská ruka nie sú schopné vizionársky vzhliadnuť a potom v obraze pozemsky zachytiť čo i len najmenšiu čiastočku skutočnosti! Najväčšie takéto umelecké dielo by znamenalo len hlboké zneváženie. Oko samotné naznačuje svojím nevýslovným žiarením všetko. –
Taká vznešená je táto pre vás nepochopiteľná veľkosť, ktorú zahŕňate do slova BOH a ktorú sa opovažujete v ľahkovážnej trúfalosti používať ako najbežnejšiu zo všetkých prázdnych a bezmyšlienkovitých fráz! Budete musieť skladať účty z tohto svojho počínania!