Svetlo má byť teraz tu na zemi, ako sa to malo stať už kedysi, keď hviezda zasľúbenia zažiarila nad jednou maštaľou v Betleheme.
Vtedy však svetlú zvesť prijalo len málo jednotlivcov, jej poslucháči ju veľmi skoro podľa ľudského zvyku pokrivili a zmenili. Čo zabudli, snažili sa nahradiť vlastnými výmyslami. Takto vytvorili len zmätok, ktorý má byť dnes považovaný za nedotknuteľnú pravdu.
Zo strachu, že sa všetko zrúti, ak sa čo len najmenší pilier ukáže ako nepravý, je každý svetlý lúč, ktorý môže priniesť poznanie, potláčaný, pošpinený a ak to nejde inak, tak aspoň zosmiešnený s takou zlobou a zákernosťou, ktorá jasne mysliacemu človeku zreteľne ukáže, že to vyviera zo strachu. Lenže jasné myslenie nájde sa na zemi len zriedkavo.
Napriek tomu musí prísť konečne pravé svetlo poznania celému ľudstvu!
Nadišiel čas, keď sa zo stvorenia zmetie všetko nezdravé, čo vynašiel ľudský mozog, aby to už naďalej neprekážalo osvieteniu, že Pravda je iná, ako neudržateľné predstavy, vytvorené chvastavou domýšľavosťou a vypočítavosťou, chorou obrazotvornosťou a pokrytectvom z dusivého bahna nízkej obmedzenosti v honbe za pozemskou mocou a svetským obdivom.
Beda teraz všetkým tým, ktorí klamným vedením zotročili milióny ľudí tak, že sa dnes už viac neodvážia pozdvihnúť svoje zraky k Svetlu a namiesto toho zaslepene potupia všetko, čo prenikne k ich sluchu a znie inak, ako doteraz počuli. Nie, že by sa do toho započúvali a preskúmali v sebe, či to nové nie je ich porozumeniu bližšie ako to, čo sa doteraz naučili.
Uši sú zapchaté a úzkostlivo sa dbá na to, aby do nich neprenikol nijaký závan čerstvého vzduchu. Je to len z lenivosti a zo strachu, že tento svieži vzduch a s tým spojené ozdravenie prinesie duchovnú čulosť, ktorá si vyžaduje a vynucuje vlastné úsilie. Je to pravý opak doterajšieho zdanlivo pohodlného duchovného súmraku, ktorý má za následok tupý, trvalý spánok, a tak dáva voľnú ruku prefíkanosti pokriveného skazeného rozumu!
Nie je vám však nič platné, že si zapchávate uši pred novým Slovom, že si zatvárate oči, aby vás Svetlo neoslepilo a nevyľakalo! Teraz budete násilím vyplašení z tohto smutného omámenia! Mrznúc budete musieť stáť pred chladným Svetlom, ktoré vás nemilosrdne zbaví všetkých falošných plášťov. Budete mrznúť, pretože duchovná iskra vo vás už sa nedá vzkriesiť, aby sa svojím teplom mohla zjednotiť so Svetlom.
Pre vás je predsa také ľahké veriť v neuveriteľné; keďže sa pritom nemusíte vôbec namáhať, ani samostatne myslieť a skúmať. Práve preto, že to neznesie nijakú skúšku s božskými zákonmi v prírode, musíte len jednoducho veriť bez pýtania sa ako a prečo, musíte veriť slepo, a to sa vám zdá veľké! Vy, ktorí sa takýmto pohodlným spôsobom považujete za obzvlášť veriacich, prenášate sa tým jednoducho ponad všetky pochybnosti a… cítite sa spokojní, chránení, šľachetní, nábožní a istí, že sa vám musí dostať večnej blaženosti!
Tým ste sa však nepovzniesli nad všetky pochybnosti, len ste ich zbabelo obišli! Boli ste duchovne príliš nečinní, aby ste sami niečo urobili. Dali ste prednosť slepej viere pred vedením o prirodzenom a zákonitom dianí podľa vôle Božej. A k tomu vám dopomohli výmysly ľudského mozgu. Pretože čím nemožnejšie a nepochopiteľnejšie je to, čomu máte veriť, tým je to pre vás tiež pohodlnejšie veriť tomu doslova slepo, lebo to v takých veciach vôbec inak nejde. Tu sa musí vylúčiť vedenie i presvedčenie.
Len nemožnosti vyžadujú slepú, ničím nepodopretú vieru; pretože každá možnosť podporuje ihneď vlastné premýšľanie. Kde je Pravda, vyznačujúca sa vždy prirodzenosťou a dôslednosťou, tam samočinne nastáva aj myslenie a vyciťovanie. Prestáva len tam, kde sa už viac nenachádza nič prirodzeného, kde teda Pravdy niet. A iba precítením môže sa stať niečo presvedčením, ktoré jediné prináša ľudskému duchu hodnoty!
Tak sa teraz uzatvára so všetkým aj ten kruh, ktorého začiatok je vo svätej noci v Betleheme! A toto uzavretie kruhu musí vyvrátiť všetko nesprávne z podaní, aby zvíťazila Pravda. Temno, vytvorené ľuďmi, prenikajúcim Svetlom sa rozptýli!
Všetky legendy, ktorými bol časom obotkaný Ježišov život, musia padnúť, aby konečne vystúpil čistý, podľa Božích zákonov tak, ako to vo stvorení inak ani nemohlo byť. Vo vašich kultoch, ktoré ste si sami vytvorili, popierali ste doteraz s ľahkomyseľnou rúhavosťou dokonalosť Stvoriteľa, vášho Boha.
Chcene a vedome si ho tam predstavujete, akoby jeho vôľa nebola dokonalá! Hovoril som už o tom a môžete to krútiť a obracať, ako len chcete, ani jedna výhovorka vás neochráni pred tým, že ste boli príliš leniví samostatne pritom myslieť. Nectíte Boha tým, keď slepo veríte veciam, ktoré sa nedajú zjednotiť s prazákonmi stvorenia! Naopak, ak veríte v dokonalosť Stvoriteľa, tak musíte vedieť, že vo stvorení sa nemôže nič stať, čo by tiež presne nezodpovedalo dôsledkom pevne stanovených zákonov Božích. Len tak ho môžete skutočne uctievať.
Kto inak myslí, ten pochybuje o dokonalosti Stvoriteľa, svojho Boha! Lebo kde sú možné zmeny alebo dokonca zlepšovania, tam nie je a ani nebola dokonalosť! Vývoj je niečo iné! Ten je v tomto stvorení predvídaný a chcený. Musí sa však bezpodmienečne prejavovať ako dôsledok činnosti už existujúcich zákonov. Ale to všetko nemôže priniesť také udalosti, ktoré sú mnohými veriacimi prijímané ako celkom samozrejmé, zvlášť pokiaľ ide o život Kristov!
Prebuďte sa konečne zo svojich snov, staňte sa vnútorne opravdivými! Ešte raz vám hovorím, že podľa zákonov vo stvorení nie je možné, aby pozemské telo človeka mohlo byť zrodené bez predchádzajúceho hrubohmotného plodenia práve tak, ako je nemožné, aby hrubohmotné telo bolo vyzdvihnuté po svojej pozemskej smrti do jemnohmotnej ríše, tým menej do bytostnej alebo dokonca do duchovnej! A pretože Ježiš sa musel narodiť tu na zemi, podliehalo toto dianie tiež hrubohmotnému Božiemu zákonu predchádzajúceho plodenia.
Boh by musel konať proti vlastným zákonom, keby sa to s Kristom stalo tak, ako sa vysvetľuje v podaniach. Ale to nemôže, lebo Boh je od počiatku dokonalý a tým i jeho vôľa spočívajúca v zákonoch stvorenia. Kto sa ešte odvažuje myslieť inak, ten pochybuje o tejto dokonalosti a tým nakoniec tiež aj o Bohu! Lebo Boh bez dokonalosti by nebol Bohom. Tu niet nijakej výhovorky! O tejto jednoduchej istote nemôže ľudský duch mudrovať, aj keby sa tým museli otriasť základy mnohých doterajších názorov. Tu je len buď – alebo. Všetko alebo nič. Tu sa nedá postaviť nejaký most, pretože v božstve nemôže byť niečo polovičaté, nehotové! Ani v tom, čo sa týka Boha!
Ježiš bol splodený hrubohmotne, inak by pozemské zrodenie nebolo možné.
Len málo ľudí vtedy spoznalo hviezdu ako splnenie zasľúbenia. Medzi nimi bola aj samotná Mária a Jozef, ktorý v rozochvení skryl svoju tvár.
Traja králi našli cestu k maštali a odovzdali pozemské dary. Potom však zanechali dieťa bez ochrany, hoci mu svojím bohatstvom a svojou mocou mali urovnať jeho pozemskú cestu, aby mu pri plnení jeho úlohy nebolo spôsobené nijaké utrpenie. Neporozumeli dokonale vznešenému volaniu, hoci boli osvietení, aby mohli dieťa nájsť.
Nepokoj hnal Máriu preč z Nazareta a Jozef, vidiac jej tiché utrpenie a túžbu, splnil jej prianie, len aby jej urobil radosť. Vedenie svojej tesárskej dielne odovzdal najstaršiemu pomocníkovi a odcestoval s Máriou a dieťaťom do ďalekej krajiny. V zhone práce a všedných starostí vybledla pomaly u oboch spomienka na žiariacu hviezdu, najmä keď Ježiš vo svojich detských rokoch neprejavoval nič nápadné, ale bol práve tak, ako všetky deti celkom prirodzený.
Až keď Jozef, ktorý bol Ježišovi najlepším otcovským priateľom, po svojom návrate do rodného mesta zomieral, v posledných pozemských hodinách, okamihoch pri odpútavaní, uvidel nad Ježišom, ktorý stál jediný pri jeho úmrtnom lôžku, kríž a holubicu. V rozochvení zvolal posledné slová: „Tak si to predsa Ty!“
Ježiš sám nevedel o tom nič, dokiaľ ho to netiahlo k Jánovi, o ktorom počul, že pri Jordáne hlása múdre učenie a krstí.
V tomto hrubohmotnom úkone krstu bol pevne zakotvený začiatok jeho poslania v hrubohmotnosti. Páska padla. Ježiš si bol od tejto chvíle vedomý toho, že má pozemskému ľudstvu priniesť Otcovo Slovo.
Celý jeho život sa pred vami rozvinie taký, aký v skutočnosti bol, zbavený všetkých fantázií ľudských mozgov! S uzavretím kruhu diania bude v súde všetkým zjavné víťazstvo Pravdy, ktorá už nesmie byť dlhšie zatemňovaná!
Mária zápasila vo svojom vnútri s pochybnosťami, zosilnenými ešte materinskými starosťami o syna, až po ťažkú cestu na Golgotu. Čisto ľudsky a nie nadpozemsky. Až tam spoznala konečne Ježišovo poslanie, a tak uverila.
Ale teraz pri opätovnom návrate hviezdy, majú byť Božou milosťou napravené všetky omyly a napravené aj všetky chyby tých, ktorí vtedy nie z tvrdošijnosti ani zo zlovôle sťažovali Kristovi cestu a teraz pri uzatváraní kruhu prišli k poznaniu a chcú napraviť, čo pochybili, alebo čo zanedbali.
V tomto chcení po náprave kynie im zo žiariacej hviezdy spása. Potom oslobodení môžu jasavo ďakovať Tomu, Ktorý v múdrosti a v dobrote vytvoril zákony, na ktorých sa tvorovia musia súdiť a tiež oslobodzovať.