NEZABIJEŠ!

Bi sa do pŕs, ó, človeče, a nahlas sa vychvaľuj, že nie si vrahom! Veď zabíjať znamená vraždiť a podľa tvojho presvedčenia si prikázanie Pánovo nikdy neprekročil. Hrdo môžeš predstúpiť pred neho a bez strachu a obáv môžeš plný nádeje očakávať otvorenie práve tejto strany tvojej knihy života.

Zamyslel si sa však niekedy nad tým, že pre teba existuje aj pojem ubíjať a že u biť znamená to isté čo zabiť?

Nie je v tom žiaden rozdiel. Len ty ho robíš svojím spôsobom vyjadrovania, svojím jazykom; lebo v prikázaní sa nehovorí jednostranne: Nezabiješ hrubohmotný pozemský život! Ale všeobsiahlo a stručne: Nezabiješ!

Istý otec mal napríklad syna. Otca hnala malicherná pozemská ctižiadosť, že syn musí ísť za každú cenu študovať. V synovi sa však skrývali vlohy, ktoré ho hnali robiť niečo iné, pri čom mu štúdium nemohlo byť nijako na úžitok.

Bolo preto celkom prirodzené, že syn nepociťoval žiadnu chuť do tohto nanúteného štúdia a nebol ani schopný s radosťou mu venovať svoje sily.

Otec však vyžadoval poslušnosť. Syn poslúchol. Na úkor zdravia sa usiloval splniť otcovu vôľu. Keďže to bolo proti synovej prirodzenosti, proti vlohám, ktoré mal v sebe, bolo úplne samozrejmé, že tým trpelo aj telo.

Nechcem ďalej rozvádzať tento prípad, ktorý sa v pozemskom bytí tak mnohonásobne opakuje. Nemožno však poprieť, že u tohto syna sa otec svojou ctižiadosťou alebo neústupčivosťou snažil ubiť niečo, čo bolo synovi dané na zem na rozvoj! V mnohých prípadoch sa to skutočne i podarí ubiť, pretože vývoj v neskoršom čase je už sotva možný, lebo tá hlavná zdravá sila bola zlomená v najlepšom čase, bola ľahkovážne premrhaná na veci, ktoré boli chlapcovej prirodzenosti cudzie.

Tým sa otec ťažko previnil proti prikázaniu: Nezabiješ! Úplne odhliadnuc od toho, že svojím konaním pripravil ľudí o niečo, čo im prostredníctvom chlapca mohlo byť azda veľmi na prospech! Musí však uvážiť, že chlapec síce je alebo môže byť s ním alebo s matkou duchovne spriaznený, napriek tomu však ostáva pred Stvoriteľom samostatnou osobnosťou, ktorá je povinná rozvíjať vlohy, ktoré dostala so sebou na zem, pre svoje vlastné dobro.

Možno, že Božia milosť poskytla chlapcovi dokonca aj možnosť splatiť ťažkú karmu tým, že mal vynájsť niečo, čo by v istom zmysle prinieslo ľudstvu veľký úžitok!

Obzvlášť ťažko doľahne ešte táto vina, že mu bránili, na otca alebo matku, ktorí postavili svoje malé pozemské názory nad veľké nitky osudu, a tým zneužili svoju rodičovskú moc.

Nie je to inak ani vtedy, keď sú rodičia schopní pri manželstvách svojich detí nechať sa ovládnuť malichernou pozemskou vypočítavosťou svojho rozumu. Ako často sa tým bezohľadne udusí najušľachtilejší cit ich dieťaťa, čím síce prinesú dieťaťu pozemskú bezstarostnosť, s ňou ale aj duševné nešťastie, ktoré bude pre bytie dieťaťa ďalekosiahlejšie než všetky peniaze a pozemský majetok.

Je prirodzené, že nie všetkým snom a želaniam dieťaťa sa majú rodičia podvoliť. To by nebolo splnením ich rodičovskej povinnosti. Žiada sa tu však vážne skúmanie, ktoré nikdy nesmie byť pozemsky jednostranné! A práve toto skúmanie, a to nezištným spôsobom, využívajú rodičia zriedkavo alebo vôbec nie.

Sú tisícoraké takéto prípady. Nie je potrebné, aby som o tom viacej hovoril. Sami o tom porozmýšľajte, aby ste neporušili toto tak závažné Božie slovo v prikázaní! Otvoria sa vám tým netušené cesty!

Avšak aj dieťa môže zmariť nádeje rodičov, ktoré sú oprávnené! Ak nerozvíja v sebe vlohy tak, ako je to potrebné, aby tým dosiahlo niečo veľké, len čo rodičia vyšli dieťaťu v ústrety tým, že ho nechali zvoliť si cestu, o ktorú prosilo. Aj vtedy dochádza k umŕtveniu ušľachtilých citov jeho rodičov a prikázanie tým hrubým spôsobom porušilo!

Aj keď človek nejako sklame pravé priateľstvo alebo dôveru, ktorú mu niekto venuje. Tým zabíja a zraňuje v tom druhom niečo, čo skutočne v sebe skrýva život! Je to previnenie voči Božiemu slovu: Nezabiješ! Prinesie mu to zlý osud, ktorý bude musieť rozuzliť.

Vidíte, že všetky prikázania sú len tými najlepšími priateľmi pre človeka, aby ho verne chránili pred zlom a utrpením! Preto ich milujte a dbajte na ne ako na poklad, ktorého stráženie vám prinesie len radosť!